Databázy a informačné systémy priemyselných havárií v EÚ

Abstrakt

Databázy a informačné systémy predstavujú užitočné nástroje na podporu rozhodovania v rámci procesu prevencie vzniku závažných priemyselných havárií (ZPH) ale aj vo fáze ich zdolávania a samotného riešenia po ich vzniku. Tieto informačné systémy sú vytvorené na základe databáz, ktoré združujú informácie o už uskutočnených haváriách. Cieľom vytvárania databáz je čerpať z informácií zoskupených v nich a predchádzať rovnakým alebo podobným incidentom v budúcnosti („lessons learned“). Účelom všetkých databáz je uľahčiť výmenu skúseností získaných z chemických havárií s prítomnosťou NL. Konečným cieľom je zvyšovanie úrovne kvality prevencie pred ZPH s prítomnosťou nebezpečných látok a zmierňovať možné následky v prípade ich vzniku. V článku sú predstavené najpoužívanejšie databázy a informačné systémy používané nielen v Slovenskej republike, ale aj v Európskej únii aj mimo nej.

Kľúčová slova: závažné priemyselné havárie, nebezpečné látky, databázy, informačné systémy

Abstract

Databases and information systems are useful tools to support decision-making in the process of prevention of major industrial accidents (MIA), but also in the phase of their management and the solution after their occurrence. These information systems are based on databases that bring together information on accidents that have already occurred. The aim of creating the databases is to draw on the information grouped in them and to prevent the same or similar incidents in the future ('lessons learned'). The purpose of all the databases is to facilitate the exchange of lessons learned from chemical accidents involving hazardous substances. The ultimate aim is to increase the quality level of prevention MIA with the presence of hazardous substances and to mitigate the possible consequences in case of their occurrence. The article presents the most used databases and information systems used not only in the Slovak Republic, but also in the European Union and beyond.

Keywords: major industrial accidents, hazardous substances, databases, information systems

Úvod

V rozsahu Európskej únie má na starosti zlučovanie a sumarizovanie informácií o závažných priemyselných haváriách Úrad závažných priemyselných havárií v pôvodnom názve The Major Accident Hazards Bureau – MAHB. Tabuľka 1 obsahuje šesť najvýznamnejších a najznámejších databáz ku problematike priemyselných havárií v rámci členských štátov Európskej únie. Samozrejme kvalitné a dobre spracované databázy priemyselných havárií sú aj mimo EÚ ako napríklad  (CSB – The U.S. Chemical Safety Board, The Japanese Failure Knowledge Database alebo Tukes VARO from Finnland). V nasledujúcej časti tohoto článku sú vybrané databázy popísané.

Tabuľka 1 Najvýznamnejšie a najznámejšie databázy priemyselných havárií v rámci EÚ (Zdroj: Autor)

Databázy a informačné systémy na úseku prevencie ZPH

Databáza eMARS (Európska únia)

Databáza eMARS zoskupuje správy o priemyselných chemických haváriách typu ZPH a skoroudalostiach s prítomnosťou chemickej NL. Správy v eMARS pochádzajú z krajín Európskej únie (EÚ), Európskeho hospodárskeho priestoru ( ďalej len „EHP“), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) a Hospodárskej komisie OSN pre Európu (ďalej len „EHK OSN“).  Databáza je spravovaná Úradom pre závažné havárie (The Major Accident Hazards bureau – MAHB) Spoločného výskumného centra  Európskej komisie (European Commission Joint Research Centre – JRC) so sídlom v Talianskej Ispre. Hlásenie ZPH a skoroudalostí je povinné pre všetky členské štáty EÚ ak je splnené kritérium ZPH v podniku typu SEVESO. Informácie o nahlásenej udalosti vkladá do systému databázy eMARS poverený kompetentný orgán krajiny, v ktorej ZPH alebo skoroudalosť nastala. Pre ostatné krajiny EHP, OECD a EHK OSN, ktoré nie sú priamo členským štátom EÚ, je nahlasovanie nehôd do databázy eMARS dobrovoľné. V správach o ZPH alebo skoroudalostiach sa nešpecifikujú informácie pomocou ktorých by bolo možné identifikovať konkrétny štát alebo podnik, spoločnosť čo robí nahlasovanie a zverejnenie anonymné. Databáza eMARS zoskupuje tri typy udalostí „I. Chemické havárie typu ZPH“ a „II. Skoroudalosti s prítomnosťou NL“ a „III. Iné udalosti“ (eMARS EC, 2020). Databáza eMARS sa pozostáva z dvoch modulov  zo samotnej databázy eMARS, v rámci ktorej je možné prezerať správy o všetkých troch typoch udalostí. A druhý modul poskytuje štatistické údaje o nahlásených udalostiach z troch typov udalostí, o počte správ a nehodách podľa roku, typ odvetvia v ktorom k udalosti došlo, klasifikácia Seveso podniku, špecifické okolnosti (ako napríklad výskyt domino efektu, iniciácia vplyvom živelných pohrôm (NaTech), alebo cezhraničné vplyvy).

Obrázok 1: Používateľské prostredie modulu eMARS na vyhľadávanie udalostí v databáze

Na obrázku 2 je zachytený snímok používateľského prostredia vyhľadávacieho poľa v databáze eMARS.

Obrázok 2: Používateľské prostredie štatistického modulu databázy eMARS

Na obrázku 2 je zachytené používateľské prostredie štatistického modulu databázy eMARS. Na úplnom vrchu sa nachádzajú súbory štatistických údajov, podľa ktorých môže používateľ prehliadať jednotlivé štatistické údaje a tými sú:

• Event type – (Typ udalosti).
• Seveso tier - (Seveso úroveň).
• Events by Country – (Udalosti podľa krajiny).
• Industry Type – (Priemyselné odvetvie).
• Reasons reporting – (Dôvody nahlasovania).
• Special Circumstances – (Špeciálne okolnosti).

Databáza eSPIRS (Európska únia)

V súčasnosti do databázy eSPIRS podáva správy 27 členských štátov EÚ ako aj Islandu a Nórska. Z pohľadu nahlásených podnikov z týchto dokopy 29 krajín je registrovaných viac ako 12 000 prevádzok. Údaje poskytuje kompetentný poverený orgán v danej krajine, ktorý aj aktualizuje obsah na základe vnútroštátnych interných termínov. Účelom databázy je podpora ako jednotlivých členských štátov tak aj samotnú EK v ich rozhodovacích procesoch v súvislosti s riadením rizika poskytovaním prehľadu o geografickom rozložení rizika SEVESO podnikov (eSPIRS EC, 2020). Od roku 2017 sa stala databáza eSPIRS verejne dostupnou, to sa však týka len informácií, ktoré sú podnikmi považované za nedôverné. Taktiež v prípade niektorých členských štátov chýbajú údaje o umiestnení prevádzok preto úplnosť údajov nie je zabezpečená (Girgin, S. a kol., 2017).

Databáza ARIA (Francúzsko)

Databázu spravuje a riadi francúzsky „Úrad pre analýzu priemyselných rizík a znečistenia“  (francúzsky akronym BARPI). BARPI pôsobí pod Ministerstvom životného prostredia v rámci „Generálneho riaditeľstva pre prevenciu rizík“. Úlohou BARPI je zhromažďovať, analyzovať a šíriť informácie, spätnú väzbu o skúsenostiach v oblasti priemyselných a technologických havárií (The BARPI, 2022). Okrem úloh spätých s databázou ARIA ďalej BARPI vypracúva a šíri tematické alebo sektorové analýzy záznamov o priemyselných a technologických haváriách. A taktiež, každé dva roky organizuje seminár „Poučenie z priemyselných havárií“, ktorý je venovaný inšpektorom ŽP z Francúzska a iných krajín (ARIA Our mission, 2022). Databáza ARIA katalogizuje incidenty alebo havárie, ktoré boli alebo mohli byť škodlivé pre ľudské zdravie, život, majetok a ŽP. Zhromaždené informácie charakterizujú okolnosti, výsledky, príčiny nehody, protokoly z reakcie a zdolávania a opatrenia prijaté na zabránenie opakovaným nehodám a minimalizáciu následkov. Každoročne do pribudne do databázy približne 1 200 nových incidentov a havárií.

Obrázok 3: Proces zaznamenávania a zverejňovania súhrnu havárií a incidentov (Upravené: ARIA Database, 2021)

Na obrázku 3 je snímok používateľského prostredia databázy ARIA, konkrétne jej možnosti filtrovania pre vyhľadávanie záznamov. Databáza ARIA má filtre rozdelené do dvoch hlavných kritérií:

• Všeobecné kritériá (General criterias), v ktorých sa da filtrovať podľa oblasti činnosti (odvetvia) v ktorom ku nehode alebo incidentu došlo.
• Špecifické kritériá pre nehody (Accident specific criterias).Tieto kritériá sa ešte delia na tri podkritériá:
  • Základné kritériá (Basic criterias)
  • Popis nehody (Accident description)
  • Príčiny a dôsledky (Consequences and causes)

Obrázok 3: Vyhľadávacie filtre databázy ARIA (Zdroj: Autor)

Databáza FACTS (Holandsko)

Databáza chemických havárií FACTS bola vytvorená koncom 70. rokov 20. storočia spoločnosťou TNO Industrial and External Safety (Welcome FACTS, 2022). V dnešných dňoch však už TNO nie je správcom databázy FACTS túto úlohu prebrala organizačná jednotka „Jednotného priemyselného a prístavného hasičského zboru v Rooterdam-Rozenburg (Accident databases, 2022). Informácie o haváriách obsiahnuté v databáze FACTS sa často získavajú z odborných zdrojov, ako sú správy o haváriách vypracované podnikmi, vládnymi agentúrami. Samozrejme, informácie z viacerých zdrojov sú dôverné (About FACTS, 2022). Databáza sa tiež aktualizuje o informácie získané z vlastných vyšetrovaní, vedeckých časopisov, technických správ, informácií od úradov, hasičských zborov, policajných oddelení a podnikov, ale aj z časopisov a novín. Databáza FACTS neobsahuje rovnaké množstvo podrobných informácií o všetkých registrovaných nehodách.

V databáze FACTS existuje päť úrovní podľa podrobnosti informácií o haváriách. Je to z dôvodu, že databáza FACTS funguje na komerčnom obchodnom modely teda príspevky za prezeranie informácií v databáze ju udržiavajú funkčnú. V základe je možné pre používateľa bezplatne využívať len základnú úroveň 0. Na tejto úrovni je možné nahliadnuť do základných popisov nehôd. Od úrovne 1 je už rozšírenie s možnosťou súhrnných popisov všetkých havárií v databáze čo poskytuje prehľad o reťazci udalostí havárií. Náklady za predplatné na jeden kalendárny rok sprístupnenia úrovne 1 sú 1000,- € (Product and pricing, 2022).

Na Obrázku 4 je zachytený snímok rozhrania pre vyhľadávanie v databáze FACTS. Jedná sa o prvú informačnú úroveň teda o tabuľkovú formu, kde je pre jednotlivé stĺpce priradená charakteristika pre jednotlivé havárie v riadkoch. V stĺpcoch sú charakterizované informácie ako poradové číslo evidovania havárie v databáze, rok uskutočnenia, v akom odvetví priemyslu alebo pri akej činnosti havária nastala a na koniec či boli prítomné ľudské obete alebo len zranenia.

Obrázok 4: Rozhranie vyhľadávania úrovne 0 v databáze FACTS (Zdroj: Autor)

Databáza ZEMA (Nemecko)

ZEMA od začiatku mala za úlohu zhromažďovať, vyhodnocovať a zverejňovať všetky havária a udalosti, ktoré musia byť podľa vyhlášky o nebezpečných haváriách hlásené do tejto databázy a zohľadnené vo výročných správach. Samotné havárie alebo udalosti sú rozdelené podľa ich rizikového potenciálu na „havárie“ a „narušenia bežnej prevádzky“. Systematické zaznamenávanie a vyhodnocovanie havárií a udalostí je významným základom pre rozvíjanie súčasného stavu bezpečnosti a techniky (Zentrale Melde, 2022). ZEMA zverejňuje pravidelne vo výročných správach všetky udalosti, ktoré je potrebné nahlasovať (Welcome to ZEMA, 2022).

Na obrázku 5 je snímka z používateľského prostredia databázy ZEMA. Vyhľadávanie je možné prostredníctvom zadania konkrétneho slova do textového poľa alebo vyhľadávať prostredníctvom filtrov. V rámci filtrov vyhľadávania je možné nastaviť parametre údajov vyhľadávania o: dátume, mieste (v rámci Nemeckej spolkovej republiky, Belgicka, Kanady a USA), type priemyselného podniku alebo zariadení, príčine a iných.

Obrázok 5: Používateľské prostredie databázy ZEMA (Zdroj: Autor)

Záver

Závery z jednotlivých priemyselných a technologických havárií, incidentov môžu byť použité ako prípadové štúdie alebo ako poučný príklad pri tvorbe nových postupov alebo pri modifikovaní už existujúcich, na identifikovanie a analýzu rizík v procese posudzovania rizík. Je potrebné havárie analyzovať na pravidelnej báze aby boli identifikované možnosti zlepšenia do ďalšieho priemyselného rozvoja spoločnosti.

Použitá literatura

eMARS [online]. European Commission, 2020 [cit. 2022-01-07]. Dostupné z: https://emars.jrc.ec.europa.eu/en/emars/content. (eMARS EC, 2020)

eSPIRS [online]. European Commission, 2020 [cit. 2022-01-07]. Dostupné z: https://espirs.jrc.ec.europa.eu/EN/espirs/content. (eSPIRS EC, 2020)

GIRGIN, S.; C. PROIETTI, S.; PARIS, S. Feasibility study on linking RAPID-N with GDACS: Improving disaster alerts with hazardous industry and secondary consequences data. European Commission, 2017. 39 s. (JRC Technical Report).

Our mission [online]. ARIA, Ministère de la Transition écologique et de la Cohésion des territoires, 2022 [cit. 2022-01-22]. Dostupné z: https://www.aria.developpement-durable.gouv.fr/the-barpi/our-missions/?lang=en. (ARIA Our mission, 2022)

The ARIA Database [online]. ARIA, Ministère de la Transition écologique et de la Cohésion des territoires, 2021 [cit. 2022-01-22] Dostupné z: https://www.aria.developpement-durable.gouv.fr/the-barpi/the-aria-database/?lang=en. (ARIA Database, 2021)

The BARPI [online]. ARIA, Ministère de la Transition écologique et de la Cohésion des territoires, 2022 [cit. 2022-01-24]. Dostupné z: https://www.aria.developpement-durable.gouv.fr/the-barpi/?lang=en. (The BARPI, 2022)

Welcome to the FACTS chemical accident database [online]. Uddel, 2022 [cit. 2022-01-30]. Dostupné z: http://www.factsonline.nl/. (Welcome FACTS, 2022)

ZÁNICKÁ HOLLÁ, K. …[et al.]. Posudzovanie rizík priemyselných procesov. Bratislava: Iura Edition, 2010. ISBN 978-80-8078-344-0.

Zentrale Melde- und Auswertestelle für Störfälle und Störungen [online]. Umwelt Bundesamt, 2022 [cit. 2022-02-01]. Dostupné z: https://www.umweltbundesamt.de/themen/wirtschaft-konsum/anlagensicherheit/zentrale-melde-auswertestelle-fuer-stoerfaelle. (Zentrale Melde, 2022)

Vzorová citace

Šoltés, Viktor; Hollá, Katarína; Kočkár, Samuel. Databázy a informačné systémy priemyselných havárií v EU. Časopis výzkumu a aplikací v profesionální bezpečnosti [online]. 2023, roč. 16, č. 1-2. Dostupný z: https://www.bozpinfo.cz/josra/databazy-informacne-systemy-priemyselnych-havarii-v-eu. ISSN 1803-3687.