Riziká v nových technologiách - nanotechnológie

Toxické vlastnosti

Toxické vlastnosti

Az do nedavna sa toxicke vlastnosti materialov skumali iba s ohladom na ich chemicku strukturu a bez ohladu na ich fyzikalny stav. Radikalny obrat nastal pri studiu karcenogénnych vlastnosti azbestu, kde sa ukazalo, ze vlaknity tvar azbestovych castic prispieva k jeho rakovinovemu ucinku. V pripade nanocastic Oberdörster ukazal, ze nanocastice oxidu titanicitého sposobuju zapalovy proces pri kontakte s plucnym tkanivom [7,8]. Pritom tie isté castice TiO₂, ale s rozmermi radove v μm, sa bezne pouzivaju v inhalacnej toxikologii ako inertny material na porovnanie s ucinkom inych toxickych latok, ako napriklad krystalicky kremenny prach. Na obrazku c. 2 mozno pozorovat zvysenie zapalového ucinku 20 nm castic TiO₂ oproti 250 nm casticiam v plucach pokusnych zvierat.

Obr. 2 Zapalova reakcia pluc pokusnych zvierat pri davkovani TiO₂ vo dvoch velkostnych triedach: 20 a 250 nm [8]
TiO₂ »20 nm
TiO₂ »250nm

Medzitym sa ukazalo, ze mnohé ine chemicke latky doteraz povazovane za toxikologicky nezavadne, vyvolavaju v nanometrickej forme oxidacny stres v bunkach pri pokusoch „in vitro“. Tyka sa to hlavne mnohych kyslicnikov kovov dezintegrovanych az na nanometricke castice.

Nanometricke castice sa vyznacuju schopnostou hlboko prenikat do ludskeho organizmu, pripadne aj priamo dovnutra buniek cez bunkovu membranu. Uz raz menovany Oberdörster popisal translokaciu ultrajemnych castic do mozgu prostrdnictvom olfaktivneho nervu, alebo preniknutim cez hemato-encefalicku barieru [9]. Tato schopnost moze umocnit ich pripadne toxicke ucinky, ale moze byt tiez vyuzita v medicine na vehikulovanie aktivnych latok do vybraneho ludskeho tkaniva. V sucasnosti sa skuma prenikanie nanocastic cez pokozku v pripade dotykovej expozicie ktora pripada do uvahy hlavne pri pouzivani kozmetickych pripravkov, alebo pri manupulovani nanomaterialov v priemysle ci vo vyskumnych laboratoriach.