Téma týdne

Bezpečné správanie - základ úspěchu

15.02.2010 | ZDROJ: U. S. Steel Košice | AUTOR: Demčák Martin

Bezpečné chování je termín používaný pro takové chování zaměstnanců, které účelně předchází vzniku pracovních úrazů a nemocí z povolání. Hlavním cílem je odhalit a odstranit příčiny nebezpečného chování, které by mohlo vést k nežádoucí situaci. Příspěvek odborníka z U. S. Steel Košice uveřejňujeme v původním slovenském znění.

KLÍČOVÁ SLOVA: prevence, zaměstnanci

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci začína byť v mnohých firmách prioritou č. 1 a stáva sa tak stredobodom pozornosti nielen pre zamestnávateľa, ale aj zamestnanca, akcionára a celej spoločnosti. Organizácie v snahe zlepšiť výkonnosť v oblasti BOZP zavádzajú nové bezpečnejšie technológie, poskytujú špičkové osobné ochranné pracovné prostriedky a nadštandardnú zdravotnú prevenciu, nakupujú materiály s minimálnym negatívnym dopadom na BOZP, organizujú odbornú prípravu zamestnancov, ... To všetko je márne, ak sa zamestnanci nesprávajú bezpečne.

Bezpečné / nebezpečné správanie
 
Štatistiky ukazujú, že zhruba 80 % všetkých nežiadúcich udalostí je spôsobených nebezpečným správaním. Významným faktom je i nárast závažnosti úrazov. Tieto alarmujúce skutočnosti nás nútia zamyslieť sa nad príčinami zlyhania ľudského faktora a snažiť sa ich identifikovať v čo najširšom meradle. Dlhoročné výsledky vyšetrovania nežiadúcich udalostí definujú niektoré významné kategórie príčin nebezpečného správania:

• nevhodná organizácia práce – nejasné zadanie úlohy, podstav zamestnancov, určený zlý postup (alebo žiadny postup), chýbajúce potrebné pracovné prostriedky, ...
• nedostatočná odborná spôsobilosť,
• práca v cudzom prostredí,
• ignorácia bezpečnostných predpisov,
• nesprávne používanie alebo nepoužívanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, pracovných prostriedkov, ...
• nerozpoznanie nebezpečenstva, alebo ohrozenia
• zdravotná indispozícia
• atď.

Pochopiť správanie zamestnanca nie je vôbec jednoduché. Naša snaha preto musí smerovať k tomu, aby sme ho dokázali manažovať, alebo aspoň významne ovplyvňovať. Prvým predpokladom toho, aby sa zamestnanec správal bezpečne je, že musí mať:

• jasne stanovené pravidlá (čo je bezpečné a čo nie),
• vytvorené podmienky na bezpečnú prácu.
  

Prax ukazuje, že ani splnenie týchto a ďalších podmienok zďaleka nezaručuje, že sa zamestnanec bude správať bezpečne. Naskytá sa teda otázka: „Prečo sú zamestnanci ochotní nezmyselne riskovať svoj život a zdravie?“

Veľmi častou príčinou nebezpečného správania je povyšovanie inej oblasti podnikania nad bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Z minulosti poznáme viacero závažných prípadov s tragickým koncom, kedy kompetentná osoba(y) nemala(i) odvahu zastaviť výrobu v mimoriadne nebezpečných podmienkach zo strachu pred možným trestom, ktorí by nasledoval ako odozva na hospodársku stratu spôsobenú zastavením výroby. Hodnota ľudského života bola (a v mnohých krajinách sveta ešte vždy je) až na druhom a často i na nižšom mieste. Zopár príkladov by sa určite našlo i v podnikoch vyspelých štátov EU. Zamestnanci si často neuvedomujú a nevážia hodnotu vlastného života. Túto skutočnosť niekedy nedokáže ovplyvniť ani dar „šťastného rodinného života“ (sú to šťastní otcovia a matky zdravých detí, za zdravie ktorých by dali i vlastný život).

Podporovaním bezpečného správania zamestnancov nechránime iba hodnoty firmy ale i hodnoty rodín zamestnancov a celej spoločnosti. Veľmi dôležitým krokom je ovplyvňovanie názorov bezpečným správaním. Zmena názoru je kľúčovým momentom zlomu, ktorý rozhoduje o úspechu, alebo neúspechu. Prečo? Názor (podporujúci bezpečné správanie) nedovolí zamestnancovi chovať sa nebezpečne a podvedome v ňom buduje bezpečné návyky (silné základy), ktoré realizuje spontánne, a to nie len v práci, ale aj v súkromí.

Naopak názor, ktorý vyvoláva u zamestnanca pochybnosti o správnosti bezpečného správania, ho bude podvedome viesť k praktikám, ktoré nie sú bezpečné a môžu spôsobiť nehodu.


Dlhodobá snaha o vytvorenie optimálneho spôsobu manažovania BOZP, ktorý by umožnil minimalizovať výskyt nežiadúcich udalostí a dosahovať požadovanú úroveň výkonnosti, viedla k vytvoreniu filozofie „Bezpečnosti založenej na správaní“. Tá vychádza z predpokladu, že aby sme mohli bezpečné správanie manažovať, musíme ho vedieť merať. V praxi existuje viacero metód merania a monitorovania bezpečného správania, ako napríklad pozorovania, bezpečnostné rozhovory, ..., na základe ktorých možno priebežne hodnotiť bezpečné / nebezpečné správanie, ktoré sa následne analyzuje, vyhodnocuje a podľa potreby koriguje. V oblasti bezpečného správania sú dôležité tieto 3 faktory:

• názory podporujúce bezpečné správanie,
• samotné bezpečné správanie,
• bezpečné návyky.
  

Názory sa generujú vo vnútri hlavy a preto ich nevidíme, no zásadným spôsobom ovplyvňujú správanie. Tento vplyv však nie je jednosmernou záležitosťou, pretože dlhodobé ovplyvňovanie správanie môže naopak viesť k zmene názoru. Vzájomný vzťah medzi názorom, správaním a návykom najlepšie vystihuje nasledovný obrázok:


Záver

Bezpečné správanie zásadným spôsobom ovplyvňuje výkonnosť v oblasti BOZP, a preto je nevyhnutné venovať mu patričnú pozornosť. Sebe lepší systém manažérstva BOZP postavený na silnom manažérstve rizika nemôže byť úspešný bez bezpečného správania zamestnancov.

TISKNOUT | POSLAT MAILEM