Príspevok Zdena Kolesára „Dve bauhausovské inspirácie“ sa venuje dvom vzdelávacím institúciám, ktorých struktúra a metódy výuky boli ovplyvnené Bauhausom. Skola umeleckých remesiel v Bratislave existovala v rokoch 1928-1939 a bola v tom case na Slovensku jedinou skolou výtvarného zamerania. Jej specifikom bola snaha integrovat do výuky domáce výrobné tradície. Skola umení v Zlíne existovala v období 1939-1946. Bola súkromnou skolou firmy Bata, potrebám firmy sa podriadovali zásady výuky. V období vojnového protektorátu Cechy a Morava v case zatvorenia vysokých skôl udrziavala kontinuitu výtvarného skolstva. Skola umeleckých remesiel v Bratislave aj Skola umení v Zlíne silne ovplyvnili metódy vzdelávania dizajnérov v povojnovom Ceskoslovensku a ich vplyv cítit podnes.

Klícová slova: dizajnérska pedagogika, ergonomické parametre dizajnu, spolocenská zodpovednost výtvaníka

Abstract

The contribution by Zdeno Kolesár „Two Bauhaus-type inspirations“ attends to two educational institutions, the structure and educational methods of which were influenced by Bauhaus. The School of Arts and Crafts in Bratislava existed in the years 1928-1939 and was, at that time, the only school with artistic specialization in Slovakia. Its particularity was an aim to integrate the native production traditions into education. The School of Arts in Zlín existed in the period 1939-1946. It was a private school of the Bata company; the principles of education were subordinated to the needs of the company. In the period of war-time Protectorate of Bohemia and Moravia, the school maintained the continuity of the artistic educational system in the time of closure of the universities. The School of Arts and Crafts in Bratislava, as well as the School of Arts in Zlín, strongly influenced the methods of education of designers in the post-war Czechoslovakia, and their influence can be felt up to the present time. One of the important contributions of these schools was the stress on the ergonomical parameters in design.

Keywords: designer pedagogy, ergonomic parameters of design, social responsibility of an artist

Vo svojom príspevku sa venujem dvom skolám, ktoré sa v medzivojnovom Ceskoslovensku pokúsili zhodnotit inspirácie najvýznamnejsou vzdelávacou institúciou 20. storocia v oblasti výtvarného umenia – nemeckým Bauhausom. Stalo sa tak v odlisných obdobiach medzivojnovej resp. vojnovej éry. Bratislavská Skola umeleckých remesiel vznikla v roku 1928, v období vrcholiacej eufórie heroickej moderny, zlínska Skola umení v roku 1939, v roku, kedy bratislavská skola zanikla a svet sa ponáral do najnicivejsieho konfliktu jeho histórie. Bratislavská aj zlínska skola boli Bauhausom silne ovplyvnené, ale mali aj svoje specifiká súvisiace s odlisnými tradíciami, hopodárskymi pomermi aj subtílnymi osobnostnými charakteristikami svojich zakladatelov a pedagógov. Semeno, ktoré tieto skoly zasiali, klícilo v povojnovej dobe a tej by som sa v závere svojho príspevku chcel tiez dotknút.

Skola umeleckých remesiel v Bratislave bola predovsetkým dielom Josefa Vydru, neúnavného organizátora, skúseného výtvarného teoretia a praktika. Na Slovensko prisiel Vydra z Ciech v roku 1919. V Bratislave v roku 1920 zalozil Spolocnost umeleckého priemyslu zameranú na výrobu a propagáciu nových výrobkov vychádzajúcich z domácich výrobných tradícií. Spolocnost sa zamerala na organizovanie výrobných dielní a podnikov. Návrhy výrobkov pre ne navrhli profesionálni výtvarníci. Obchodné problémy vsak viedli v roku 1924 k zániku Spolocnosti. Vydra riadil tiez bratislavskú pobocku Sväzu ceskoslovenského diela, organizáciu, ktorá hladala formy spolupráce výtvarníka s výrobou. Velký význam mala výstava, ktorú zorganizoval v roku 1927 v novo postavenom modernom pavilóne Umeleckej besedy v Bratislave. Predstavila popredných výtvarníkov zameraných na úzitkovú tvorbu z Ciech a progresívne osobnosti a výrobcov zo Slovenska. Na Slovensku, ktoré v rámci medzivojnového Ceskoslovenska znacne zaostávalo v rovine hospodárskej i kultúrnej, prebudila záujem o tvorbu moderného zivotného prostredia. Bola tiez jedným z impulzov k zriadeniu výtvarnej skoly umeleckopriemyselného zamerania.Na Slovensku vtedy neexistovala ziadna státna stredná alebo vyssia vzdelávacia institúcia zameraná na oblast výtvarného umenia, len niekolko súkromných skôl.

Pri zakladaní Skoly umeleckých remesiel bol Vydra uz dôkladne oboznámený s pedagogickými metódami Bauhausu. V roku 1928 sa v Prahe konal VI. medzinárodný kongres pre kreslenie, výtvarnú výchovu a úzitkové umenie. Josef Vydra, úcastník predchádzajúcich dvoch kongresov, na ktorých získal mnozstvo známych aj istú autoritu, bol poverený úlohou predsedu prípravného výboru a následne generálneho sekretára podujatia. Bauhaus mal na kongresovej výstave vlastnú expozíciu, ilustrujúcu pedagické postupy Josefa Albersa, Wassily Kandinského, Paula Klee, Oskara Schlemmera a Joosta Schmidta. Albers na kongrese prednásal a Vydra, ktorý s ním uz predtým komunikoval, s ním odvtedy bol v permanentnom kontakte. Pripomenme si, ze Josef Albers v tom case uz pät rokov pedagogicky pôsobil vo Vorkurse (prípravnom kurze) Bauhausu. Na Bauhause sa po odchode Gropiusa zacínala éra Hannesa Mayera, odisli László Moholy-Nagy a Marcel Breuer, ktorého nábytkársku dielnu prevzal práve Albers. Tu si dovolím malý casový skok. Po zatvorení Bauhausu nacistami v roku 1933 hladal Josef Albers útocisko v Bratislave a na základe osobnej známosti ziadal Josefa Vydru o profesorské miesto na bratislavskej Skole umeleckých remesiel. Vzápätí vsak dostal ponuku z amerického Black Mountain College. Skola umeleckých remesiel v Bratislave, alebo univerzita Black Mountain – dnes vyzerajú tieto alternatívy absurdne. Albers volil Ameriku a asi urobil dobre. V Bratislave by sa sotva stal zakladatelskou osobnostou minimalizmu ci ucitelom Roberta Rauschenberga a Kennetha Nolanda.

Ale vrátme sa spät na sklonok roku 1928, ked z iniciatívy Josefa Vydru s podporou Obchodnej a priemyselnej komory vznikla v Bratislave Skola umeleckých remesiel, ktorá patrila v medzivojnovom období v európskom kontexte k progresívnym vzdelávacím institúciám pre oblast úzitkových výtvarných disciplín. Z odkazu Bauhausu spomenme na prvom mieste snahu spojit umenie so zivotom. Vydra si bol dobre vedomý limitujúceho kontextu slovenského hospodárstva a vzhladom na nerozvinutost priemyslu sa výuka orientovala skôr na prepojenie remeselnej výrobnej zrucnosti a výtvarných schopností studentov. Netreba vsak stotoznovat pedagogické metódy Skoly umeleckých remesiel s raným „expresionistickým“ Bauhausom. Vydra bol pragmatik a chcel vybudovat co najmodernejsiu institúciu, ale zároven takú, ktorej absolventi by sa dobre uplatnili v konkrétnych domácich podmienkach. Na rozdiel od väcsiny európskych krajín, vcítane Nemecka, na Slovensku z predindustriálneho obdobia prezívala tzv. domácka remeselná výroba, ktorej zivé tradície chcel Vydra vo výuke vyuzit. Islo do urcitej miery o koncepciu podobnú tej, ktorá zabezpecila úspech skandinávskeho dizajnu v povojnovom období. Môzeme to ilustrovat nasmerovaním oddelenia keramiky, ktoré viedla Júlia Horová. Islo o mladú výtvarnícku, ktorá sa práve vrátila z parízskeho studijného pobytu u keramikára Lachanela a z manufaktúry v Sevres, takze pôvodne nemala s ludovou tvorbou nic spolocné. Výuku na keramickom oddelení na novozriadenej skole vsak spojila s praxou v keramickej dielni v Modre pri Bratislave. Ako jedna z mála dielní, ktoré na Slovensku prezili do medzivojnového obdobia, táto dielna pokracovala vo výrobe tradicnej ludovej keramiky. Studenti v nej mohli získat praktické výrobné skúsenosti, zároven pod vedením Horovej vytvárali moderné formy nadväzujúce na domácu tradicnú výrobu. Islo o stretnutie zivotaschopných domácich tradícií s dobovým modernizmom.

Skola umeleckých remesiel vznikla ako vecerná skola a tento statút si s urcitými výnimkami udrzala pocas celej svojej existencie.² Aj on mal prispiet k organickému prepojeniu umenia a zivota, duchovnej a hmotnej kultúry. Väcsina studentov cez den pracovala a po tri vecery a v sobotu sa venovala stúdiu, ktoré pozostávalo z výtvarných predmetov, dielenskej výuky a teórie. Dôraz kládla skola na praktické schopnosti svojich absloventov, k comu od roku 1930 prispievali dobre zariadené dielne v novostavbe zdruzených Ucnovských skôl v Bratislave, projektovanej poprednými predstavitelmi domácej moderny Balánom a Grossmannom. Vývoj struktúry odborov SUR mozno do istej miery pripodobnit k Bauhausu, ked od „remeselného“ clenenia podla materiálov (keramika, kov, drevo, textil, popri tom aj malba, grafika, aranzovanie výkladov, fotografia) prechádzala k „dizajnérskemu“ podla zivotných aktivít (bytová kultúra, propagácia a reklama). Azda neplánovane pripomínala bratislavská skola Bauhaus internacionálnou skladbou pedagogického zboru aj studentov. Hovorilo sa tu bezne cesky, slovensky, ale aj madarsky a nemecky, co vsak v medzivojnovej Bratislave ci Pressburgu alebo Poszony nebolo nic výnimocné. Vedome Vydra napodobnil Waltera Gropiusa zostavením pedagogického zboru z výrazných osobností avantgardy, pricom angazovaním mladých a vtedy este málo známych umelcov ako Zdenek Rossmann, Ludovít Fulla ci Mikulás Galanda prejavil nevsednú odvahu a predvídavost. Bauhausovskú väzbu moderných výtvarných foriem na novú spolocenskú zodpovednost výtvarného tvorcu môzme ilustrovat Vydrovým vyjadrením o tom, ze je potrebné „proti dekorativizmu postavit jednoduchost elementárneho tvaru, proti luxusu hospodárnost, proti individualizmu prácu v tíme.“³ V tomto duchu navrhovalo drevorobné oddelenie typizovaný nábytok jednoduchej konstrukcie. Jeho vedúci Ferdinand Hrozinka na prvé miesto staval priamociaru úcelnost: „Normalizujeme typy nábytku. Zjednodusujeme konstrukciu. Kombinujeme materiál: drevo, sklo, kovy, látky. Akost a prostota proporcií!“ ⁴ V intenciách progresívneho funkcionalizmu navrhovali kovový nábytok, svietidlá a dalsie kovové predmety tiez ziaci kovorobného oddelenia Frantiska Trostera a ziaci dalsích oddelení. Vzhladom na nerozvinutost priemyselného prostredia na Slovensku sa nepodarilo vo výrobe zúzitkovat mnohé pozoruhodné návrhy – spolupráca s praxou úspesne prebiehala najmä v oblasti reklamy.

Ku kvalite výuky na SUR prispievali prednásky prizvaných pedagógov, medzi ktorými nechýbali klúcové osobnosti Bauhausu. V marci roku 1931 prisiel do Bratislavy László Moholy-Nagy v sprievode Györgya Kepesa, ktorý neskôr na Moholy-Nagyovom New Bauhause v Chicagu viedol svetelné oddelenie. V týzdni medzi 5. a 12. marcom 1931 Moholy-Nagy v nemcine predniesol pät prednások: Otázky remesla a umenia, Moderné maliarstvo, Nové sochárstvo, Nové cesty fotografie a Materiálovo primeraná typografia. Pre velký záujem pridal este siestu prednásku v madarcine o novom výtvarnom umení a na pozvanie výtvarného spolku Kunstverein prednásal o Bauhause ako o ohnisku a experimentálnom laboratóriu novej tvorby s poslaním slúzit zivotným potrebám spolocnosti. V roku 1935 prednásal Moholy-Nagy na SUR v Bratislave znova, tentoraz tu aj predstavil 150 svojich prác na výstave, ktorá sa stretla s velkým záujmom.

Po nútenom odchode z Bauhausu sa jeho druhý riaditel Hannes Meyer presunul do Sovietskeho zväzu a odtial vyrázal na európske cesty. Na tej tretej 21. januára 1936 mal prednásku v nabitej sále na SUR v Bratislave na tému Architektúra, bývanie, umenie a zivot v Sovietskom Rusku. Meyer sa v Bratislave zastavil len nakrátko, ale skola nanho zapôsobila. Po návrate do Moskvy ziadal Vydru o zaslanie statútu a programu skoly.

Príchod vojnových cias, ktoré v roku 1939 uzavreli existenciu SUR, obmedzil moznosti jej priameho vplyvu na úroven domáceho dizajnu. Táto skola vsak zásadne prispela k formovaniu modernej koncepcie úzitkovej tvorby na Slovensku a silne ovlpyvnila v povojnovom období dizajnérsku pedagogiku.

V roku zániku bratislavskej Skoly umeleckých remesiel sa v stopätdesiat kilometrov vzdialenom moravskom Zlíne rodila z celkom odlisných pohnútok skola, ktorá vsak mala s tou bratislavskou mnoho spolocného. Obuvnícka firma Bata bola vtedy uz celosvetovo známa, mala výrobné a obchodné pobocky na vsetkých kontinentoch. Zlín sa v 20. a 30. rokoch 20. storocia zmenil na moderné mesto s vynikajúcou funkcionalistickou architektúrou. Ale na svetovej výstave v roku 1937 v Parízi sa ukázalo, ze firma Bata zaostáva v kvalite dizajnu a reklamy. Vtedajsí riaditel firmy Jan Antonín Bata sa snazil problematickú situáciu riesit. Kedze sa ukázalo, ze potrebných odborníkov nevychováva ziadna existujúca institúcia, padlo rozhodnutie zalozit skolu v Zlíne. Hoci islo o súkromnú firemnú institúciu, svojou struktúrou sa blízila vysokej skole. Vypracovaním návrhu organizacného a personálneho statútu novej skoly bol poverený Frantisek Kadlec, absolvent stúdia architektúry a dejín umenia v Brne, ktorý potom skolu viedol do roku 1946. Skola mala podriadit výuku potrebám výroby a pripravit studentov na dráhu priemyslových výtvarníkov. Mala sa stat rentabilnou jednotkou Batovského podniku. Frantisek Kadlec sa opieral o prebraté a ciastocne modifikované princípy výuky na Bauhause. Osnovy boli zalozené na duálnej výuke remesiel a umenia. Prelínali sa v nich teoretické disciplíny, výtvarné cvicenia a praktický remeselný výcvik. Program skoly predpokladal zriadenie siedmich odborov: Stavebný priemysel a architektúra, Priemyslová grafika, reklama a knihárstvo, Aranzérstvo, výstavníctvo, javiskové výtvarníctvo a filmová výprava, Módny priemysel, Sochársko-keramický odbor, Dekoracná malba a Bytová kultúra, výzdobné umenia a vseobecný umelecký priemysel. Súbezne s výtvarným vzdelaním mal absolvent získat výucný list v niektorom z remesiel: rezbárstvo, keramika, kamenárstvo, stolárstvo, odlievacstvo. stukatérstvo. Výuka na skole sa plánovala v dvoch stupnoch: Prvý stupen predstavovala stvorrocná umelecko-priemyslová skola, ktorej absolventi získali výucný list, druhý speciálna skola v trvaní dva alebo viac rokov, uzavretá udelením majstrovského diplomu. Hoci pôvodne sa rátalo s vybudovaním skolskej kolónie na okraji Zlína, v ktorej podla vzoru Bauhausu mali výrast okrem priestorov pre výuku aj domy pedagógov a skolský internát, zvolilo sa napokon skromnejsie riesenie. Skole boli vyhradené priestory v práve dobudovaných funkcionalistických pavilónoch Studijných ústavov. Výuka prebiehala v poobednajsích a vecerných hodinách a v sobotu, kedze studenti doobeda povinne pracovali v batovských továrnach za plat, ktorý im umoznoval hradit si stúdium. Remeslu sa studenti ucili na zákazkách, ktoré tiez financovali skolu.

Výtvarné predmety vyucovali na Skole umení v Zlíne väcsinou absolventi prazskej Akadémie výtvarných umení alebo Umelecko-priemyslovej skoly. V intenciách batovského dôrazu na prax vsak aj oni museli prejst dielenským skolením v továrni, predavacským a úctovníckym kurzom. Museli sa tiez podielat na firemných zákazkách. Ak sa v porovnaní s Bauhausom bratislavská Skola umeleckých remesiel snazila viac opriet o domáce výrobné tradície, potom specifikom zlínskej Skoly umení bol typicky batovský pragmatizmus v dôraze na praktickú vyuzitelnost absolventov i pedagógov vo vlastnej firme. Clenmi pedagogického zboru napriek tomu boli viacerí vynikajúci predstavitelia medzivojnovej avantgardy. Po rozpade Ceskoslovenska a vzniku protektorátu boli nacistami v novembri 1939 v Cechách uzavreté státne vysoké skoly a tak mnohí prazskí výtvarní pedagógovia nasli v súkromnej Batovej skole azyl. Spomenme aspon renomovaného historika umenia Václava Viléma Stecha, alebo sochára Vincenca Makovského. Ten po svojom príchode do Zlína vytvoril pre miestne strojárne MAS sadrový model revolverového sústruhu a v roku 1940 ho medzi obrazmi a sochami vystavil na 5. zlínskom salóne, co bol aj v medzinárodnom kontexte revolucný pocin. Bolo obdivuhodné, ako profesionálny sochár Makovský zvládol zlozité technické a ergonomické problémy navrhovaného stroja. Ovládaciu páku suportu sústruhu vytvoril Makovského ziak Zdenek Kovár, ktorý uz v tejto ranej práci anticipoval svoj neskorsí dominantný záujem o ergonomické parametre dizajnu. Na Skole umení pôsobil aj prvý funkcionalistický architekt Zlína Frantisek Lydie Gahura, autor významých brnenských funkcionalistických stavieb Bohuslav Fuchs, dizajnér a producent funkcionalistického nábytku Jan Vanek a dalsí.

Výuka sa rozbehla v septembri roku 1939 a napriek protektorátnemu dusnu mala vynikajúcu úroven. Svedcili o tom aj skolské práce, ktoré sa kazdého polroka predstavovali verejnosti. Niektoré sa predávali v skolskej predajni, co prispievalo do rozpoctu skoly. Studenti tiez spracovávali zákazky na plagáty, znacky, aranzárske práce v obchodoch ci restaurátorské práce.

Prví absolventi opustili skolu v roku 1943. Patrili medzi nich grafický dizajnér Jan Rajlich, neskôr zakladatel renomovaného Brnenského Bienále grafického dizajnu, ktorého história trvá uz vyse 40 rokov, alebo vyssie spomínaný Zdenek Kovár, zakladatelská osobnost ceského dizajnu a dizajnérskej pedagogiky.

Po vojne a znárodnení Batovej firmy skola strácala svoj vztah k vedeniu podniku a v roku 1952 bola uz ako stredná umelecko-priemyslová skola premiestnená do 30 kilometrov vzdialeného Uherského Hradista. Obdobie jej zmysluplnej existencie mozno de facto obmedzit na vojnové roky 1939-1945.

Bauhaus, bratislavskú Skolu umeleckých remesiel i zlínsku Skolu umení spájal antiakademický charakter výuky, Ruskinovská snaha spojit umenie a zivot. A hoci po relatívne krátkom období vsetky tri institúcie zanikli, ich legendy prezili. Tak, ako sa v Chicagu ci Ulme pokúsili vzkriesit ducha Bauhausu, dochádzalo aj v Bratislave a Zlíne k snahám o nadviazanie na legendárne vzdelávacie institúcie. Spociatku len ostýchavo na dvoch stredných umelecko-priemyselných skolách, na ktorých mal vsak charakter výuky blizsie ku konzervatívnym institúciám zrodeným 19. storocím. Postupne sa pridávali skoly vysoké a na nich sa bahausovské inspiráciie transformované cez lokálne specifiká dizajnérskej pedagogiky uplatnovali dôslednejsie. V Bratislave vznikla v roku 1949 Vysoká skola výtvarných umení pôvodne so zámerom „bahausovsky“ prepojit výuku volných a úzitkových výtvarných disciplín. Realita síce priniesla nevyhnutnost mnohých kompromisov, ale koncom 50. rokov uplynulého storocia sa tieto plány zacali naplnat a po roku 1989 sa v novom programe skoly zdôraznila úplná volnost pri pohybe medzi ateliérmi volného a úzitkového výtvarníctva, aj pocty ich studentov sú dnes priblizne rovnaké.

V Zlíne doslo k prenosu tradície z niekdajsej Skoly umení na nové vysokoskolské institúcie „po meci“. V roku 1959 tu vznikol detasovaný ateliér prazskej Vysokej skoly umeleckoprumyslovej, ktorého vedením bol poverený premiant medzi prvými absolventmi Skoly umení a priamy pokracovatel jej profesora Vincenca Makovského Zdenek Kovár. Z ateliéru sa neskôr stala katedra a tá v Zlíne sídli podnes napriek gravitacným „pragocentrickým“ snahám, ktoré ju uz dlhé roky pritahujú do hlavného mesta. Od prelomu minulého a aktuálneho storocia jej konkurujú dizajnérske ateliéry novej zlínskej univerzity, ktorá symbolicky nesie meno Tomása Batu. Nielen to ju vsak viaze na tradície svojej predchodkyne z protektorátnych cias. Opät ide aj o následníctvo „po meci“. Ateliér dizajnu tu totiz vedie Pavel Skarka, niekdajsí asistent a neskôr nástupca profesora Kovára na dnes uz konkurencnej detasovanej katedre dizajnu Vysokej skoly umeleckoprumyslovej v Zlíne.

A aký je vztah spomínanej bratislavskej a dvoch zlínskych vysokých skôl k odkazu svojich predchodkýn, ci priamo Bauhausu? Vsetky tri sa hlásia k tejto tradícii, samozrejme v intencách mozností a potrieb súcasnej doby. Inspiratívny ostáva najmä bauhausovský akcent na spolocenskú zodpovednost výtvarného tvorcu.

Poznámky

¹Príspevok bol prednesený na medzinárodnej konferencii Bauhaus-Budapest-Bukarest v Budapesti 26. 10. 2010. Nebol doposial publikovaný. Pre publikovanie v tomto casopise bol upravený autorom, aby viac zodpovedal potrebám sirsej odbornej verejnosti.

²Od skolského roku 1937-38 bola popri vecernej forme zavedená aj denná forma v aranzérskom, filmovom, módnom a textilnom oddelení.

³Mojzisová, I. : Skola umeleckých remesiel 1930-1939. In: Artschool = 75. Katalóg, Skola úzitkového výtvarníctva Bratislava 2007, s. 42.

⁴Tamtiez, s. 44

Literatúra

CRHÁK, F.; PODSKUBKA, F. Výuka ergonomie : soucást studia na Katedre designu VSUP ve Zlíne. BOZP & PO aktuálne, c. 6, s. 7.

MOJZISOVÁ, I. Skola umeleckých remesiel 1930-1939. In Artschool : 75. katalóg. Bratislava : Skola úzitkového výtvarníctva, 2007.

RAJLICH, J. Pristrizená krídla. Brno, 2005.

Vzorová citace:

KOLESÁR, Zdeno. Dve bauhausovské inspirácie : Skola umeleckých remesiel v Bratislave a Skola umení v Zlíne. Casopis výzkumu a aplikací v profesionální bezpecnosti [online], 2010, roc. 3, c. 2. Dostupný z WWW: <http://www.bozpinfo.cz/josra/josra-02-2010/bauhaus_kolesar.html>. ISSN 1803-3687.

TISKNOUT | POSLAT MAILEM

Výzkumný ústav bezpecnosti práce, v.v.i.

Kontakty na redakci BOZPinfo.cz | Informace o portálu BOZPinfo.cz | Právní výhrada portálu BOZPinfo.cz
RSS kanál | Mapa webu