Téma týdne

Bezpecné správanie - základ úspechu

15.02.2010 | ZDROJ: U. S. Steel Kosice | AUTOR: Demcák Martin

Bezpecné chování je termín pouzívaný pro takové chování zamestnancu, které úcelne predchází vzniku pracovních úrazu a nemocí z povolání. Hlavním cílem je odhalit a odstranit príciny nebezpecného chování, které by mohlo vést k nezádoucí situaci. Príspevek odborníka z U. S. Steel Kosice uverejnujeme v puvodním slovenském znení.

KLÍCOVÁ SLOVA: prevence, zamestnanci

Bezpecnost a ochrana zdravia pri práci zacína byt v mnohých firmách prioritou c. 1 a stáva sa tak stredobodom pozornosti nielen pre zamestnávatela, ale aj zamestnanca, akcionára a celej spolocnosti. Organizácie v snahe zlepsit výkonnost v oblasti BOZP zavádzajú nové bezpecnejsie technológie, poskytujú spickové osobné ochranné pracovné prostriedky a nadstandardnú zdravotnú prevenciu, nakupujú materiály s minimálnym negatívnym dopadom na BOZP, organizujú odbornú prípravu zamestnancov, ... To vsetko je márne, ak sa zamestnanci nesprávajú bezpecne.

Bezpecné / nebezpecné správanie
 
Statistiky ukazujú, ze zhruba 80 % vsetkých neziadúcich udalostí je spôsobených nebezpecným správaním. Významným faktom je i nárast závaznosti úrazov. Tieto alarmujúce skutocnosti nás nútia zamysliet sa nad prícinami zlyhania ludského faktora a snazit sa ich identifikovat v co najsirsom meradle. Dlhorocné výsledky vysetrovania neziadúcich udalostí definujú niektoré významné kategórie prícin nebezpecného správania:

• nevhodná organizácia práce – nejasné zadanie úlohy, podstav zamestnancov, urcený zlý postup (alebo ziadny postup), chýbajúce potrebné pracovné prostriedky, ...
• nedostatocná odborná spôsobilost,
• práca v cudzom prostredí,
• ignorácia bezpecnostných predpisov,
• nesprávne pouzívanie alebo nepouzívanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, pracovných prostriedkov, ...
• nerozpoznanie nebezpecenstva, alebo ohrozenia
• zdravotná indispozícia
• atd.

Pochopit správanie zamestnanca nie je vôbec jednoduché. Nasa snaha preto musí smerovat k tomu, aby sme ho dokázali manazovat, alebo aspon významne ovplyvnovat. Prvým predpokladom toho, aby sa zamestnanec správal bezpecne je, ze musí mat:

• jasne stanovené pravidlá (co je bezpecné a co nie),
• vytvorené podmienky na bezpecnú prácu.
  

Prax ukazuje, ze ani splnenie týchto a dalsích podmienok zdaleka nezarucuje, ze sa zamestnanec bude správat bezpecne. Naskytá sa teda otázka: „Preco sú zamestnanci ochotní nezmyselne riskovat svoj zivot a zdravie?“

Velmi castou prícinou nebezpecného správania je povysovanie inej oblasti podnikania nad bezpecnost a ochranu zdravia pri práci. Z minulosti poznáme viacero závazných prípadov s tragickým koncom, kedy kompetentná osoba(y) nemala(i) odvahu zastavit výrobu v mimoriadne nebezpecných podmienkach zo strachu pred mozným trestom, ktorí by nasledoval ako odozva na hospodársku stratu spôsobenú zastavením výroby. Hodnota ludského zivota bola (a v mnohých krajinách sveta este vzdy je) az na druhom a casto i na nizsom mieste. Zopár príkladov by sa urcite naslo i v podnikoch vyspelých státov EU. Zamestnanci si casto neuvedomujú a nevázia hodnotu vlastného zivota. Túto skutocnost niekedy nedokáze ovplyvnit ani dar „stastného rodinného zivota“ (sú to stastní otcovia a matky zdravých detí, za zdravie ktorých by dali i vlastný zivot).

Podporovaním bezpecného správania zamestnancov nechránime iba hodnoty firmy ale i hodnoty rodín zamestnancov a celej spolocnosti. Velmi dôlezitým krokom je ovplyvnovanie názorov bezpecným správaním. Zmena názoru je klúcovým momentom zlomu, ktorý rozhoduje o úspechu, alebo neúspechu. Preco? Názor (podporujúci bezpecné správanie) nedovolí zamestnancovi chovat sa nebezpecne a podvedome v nom buduje bezpecné návyky (silné základy), ktoré realizuje spontánne, a to nie len v práci, ale aj v súkromí.

Naopak názor, ktorý vyvoláva u zamestnanca pochybnosti o správnosti bezpecného správania, ho bude podvedome viest k praktikám, ktoré nie sú bezpecné a môzu spôsobit nehodu.


Dlhodobá snaha o vytvorenie optimálneho spôsobu manazovania BOZP, ktorý by umoznil minimalizovat výskyt neziadúcich udalostí a dosahovat pozadovanú úroven výkonnosti, viedla k vytvoreniu filozofie „Bezpecnosti zalozenej na správaní“. Tá vychádza z predpokladu, ze aby sme mohli bezpecné správanie manazovat, musíme ho vediet merat. V praxi existuje viacero metód merania a monitorovania bezpecného správania, ako napríklad pozorovania, bezpecnostné rozhovory, ..., na základe ktorých mozno priebezne hodnotit bezpecné / nebezpecné správanie, ktoré sa následne analyzuje, vyhodnocuje a podla potreby koriguje. V oblasti bezpecného správania sú dôlezité tieto 3 faktory:

• názory podporujúce bezpecné správanie,
• samotné bezpecné správanie,
• bezpecné návyky.
  

Názory sa generujú vo vnútri hlavy a preto ich nevidíme, no zásadným spôsobom ovplyvnujú správanie. Tento vplyv vsak nie je jednosmernou zálezitostou, pretoze dlhodobé ovplyvnovanie správanie môze naopak viest k zmene názoru. Vzájomný vztah medzi názorom, správaním a návykom najlepsie vystihuje nasledovný obrázok:


Záver

Bezpecné správanie zásadným spôsobom ovplyvnuje výkonnost v oblasti BOZP, a preto je nevyhnutné venovat mu patricnú pozornost. Sebe lepsí systém manazérstva BOZP postavený na silnom manazérstve rizika nemôze byt úspesný bez bezpecného správania zamestnancov.

TISKNOUT | POSLAT MAILEM