Skolství

Skolské úrazy v CR

12.10.2007 | ZDROJ: Bezpecná práca | AUTOR: Skácelík Pavel

Na príkladech skolního roku 2005 / 2006 a 1. pololetí následujícího skolního roku je analyzována úrazovost detí, záku a studentu ceských skol.

KLÍCOVÁ SLOVA: úrazy, skolství, skoly, záci

Úrazy môzeme posudzovat podla rôznych druhov zaradenia. Statisticky sa najcastejsie sledujú úrazy pre pracovnú neschopnost, úrazy sledované na základe statistických výkazov ambulantných osetrení, úrazy z hladiska statistiky úmrtnosti, dalsou skupinou sú úrazy detí a úrazy starsích ludí (seniorov) a potom nasleduje celý rad dalsích kategórií. Z celej skály sa zmienime iba o skupine skolských úrazov. Teda úrazov detí, ziakov a studentov cez skolské vyucovanie alebo na akciách, ktoré usporiadali skoly alebo skolské zariadenia. Vseobecne vsak musíme uviest, ze úrazy detí sú najcastejsou prícinou úmrtnosti detí starsích ako jeden rok a mladsích ako strnást rokov. Táto úmrtnost je v CR asi 250 detí rocne, z toho 120 (40%) pripadá na úrazy pri doprave. Hned po dopravných nehodách je pocet úmrtnosti detí najväcsí pri vodných sportoch a kúpaní (15%). Na chirurgických alebo detských oddeleniach rocne prijmú priblizne 30 000  detí, ktoré vyzadujú ústavné osetrenie. Rocne je operovaných 7 500 detí a z tohto poctu ich 3 000 zostáva invalidných. Celková ambulantná úrazovost sa pohybuje za posledných desat rokov v náraste indexu viac ako 120%. Ak budeme generalizovat tento pohlad, vyjde nám, ze kazdé dieta má priblizne raz za rok úraz.

Osobitnú kapitolu v oblasti detskej úrazovosti tvoria skolské úrazy. skoly a skolské zariadenia sú zo zákona povinné viest evidenciu vsetkých skolských úrazov detí, ziakov a studentov. skoly musia vyhotovit o úrazoch záznam a zaslat ho príslusným orgánom a institúciám. Zo zaslaných záznamov vyplýva, ze pocet úrazov strmo narastá od 6 do 14 rokov veku zranených, t. j. predovsetkým pocas základného vzdelávania, a od 15 rokov zacína pozvolna klesat. Najohrozenejsou skupinou sú ziaci vo veku 13 – 15 rokov, teda prevázne v 7. – 9. rocníku základnej skoly. Na tieto rocníky pripadlo asi 37% vsetkých zaznamenaných úrazov.

Zo záznamoch o úrazov vyplýva, ze v poslednom období bolo zranených viac chlapcov – 55,7% (dievcat 44,0%). Mozné riziká vyssej úrazovosti chlapcov sa vsak najmä v case základného vzdelávania menia. Na zaciatku základnej skolskej dochádzky mierne prevazuje pocet úrazov chlapcov. V 2. a 3. rocníku sa rozdiel zacína prehlbovat, v 4. a 5. rocníku sa pocty úrazov chlapcov a dievcat takmer vyrovnávajú. V dalsích dvoch rocníkoch výrazne narastá krivka úrazovosti dievcat a v 7. rocníku je pocet úrazov o 4 % vyssí ako u chlapcov. Pocty sa znova vyrovnávajú v 8. rocníku, ktorý predstavuje pre obe skupiny definitívne zastavenia nárastu úrazovosti. V 9. rocníku sa potvrdzuje pokles, opät vsak prevazuje pocet úrazov chlapcov a ich vyssia úrazovost pretrváva v priebehu vyssieho vzdelávania.

Z výsledkov analýzy vyplýva, ze najviac úrazov sa stalo v prvých dvoch dnoch týzdna s nepatrne vyssím rizikom ich výskytu v utorok. Naopak najbezpecnejsí z pracovných dní bol piatok.

Pocas dna najcastejsie k úrazom dochádzalo medzi 9. a 11. hodinou predpoludním (14 az 15,5 %). Popoludní krivka úrazovosti vo vsetkých druhoch skôl klesla.

Viac nez polovica úrazov (54,3 %) sa udiala na hodinách telesnej výchovy. Takmer stvrtinu vsetkých úrazov si ziaci privodili cez prestávky (24,1 %). Tretou najcastejsou cinnostou, pri ktorej dochádzalo k úrazom, bolo praktické vyucovanie s podielom 4,4 %. Pri výucbe v triedach sa stalo 3,0 % úrazov. Pri ostatných cinnostiach nepresiahla úrazovost 1 %.

Skolské úrazy majú vo väcsine prípadov charakter lahsích poranení rôznych castí tela, a to spravidla pri cinnostiach, ktoré sú pre vzdelávací proces a chod skoly bezné.

Najcastejsie zaznamenané úrazy boli teda poranenia koncatín (takmer 80 %) a hlavy (14,2 %), chlapci s podielom 18,1 %, dievcatá 9,2 %. Zranenia ostatných castí tela nie sú statisticky významné.

Ako najcastejsie príciny úrazov sú v záznamoch uvádzané nestastná náhoda (46,5 %) a neposlusnost alebo neopatrnost zraneného (32,9 %). Z jednoduchého súctu je zrejmé, ze tieto dve príciny a vlastne aj zavinenia samým poraneným sú spájané s takmer 80 % vsetkých úrazov v skolách a skolských zariadeniach. Zavinením inou osobou bolo spôsobených 5,6 % úrazu. Podiel ostatných uvádzaných prícin (napríklad pouzitie poskodeného nástroja, nedodrzanie pravidiel bezpecnosti a ochrany zdravia a dalsích) je minimálny.

Skolské úrazy sú spôsobené obmedzeným poctom faktorov a väcsina z nich je ovplyvnitelná cielenou výchovou a prevenciou. Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, ze investície vlozené do odborne fundovanej a profesionálnej primárnej prevencie detských a skolských úrazov sa mnohonásobne vracajú. preto je potrebné oboznamovat verejnost aj pedagogických pracovníkov s rizikami, ktoré sú so vznikom detských aj skolských úrazov spojené a posilnit vsetky preventívne opatrenia.

ZDROJ:
Skácelík, Pavel. Skolské úrazy v CR. Bezpecná práca, 2007, c. 4, s. 11 – 12.

TISKNOUT | POSLAT MAILEM